Rád by som si z definície pojmu predátor zobral tú pozitívnu stránku a pozeral na neho ako na tvora, ktorý vo svojom okolí
ovplyvňuje dianie, a ktorý častokrát určuje, čo sa bude diať a hrá svoju
nezastupiteľnú úlohu vo svojom „rajóne".
O pštrosovi všetci vieme, že v prípade ohrozenia
alebo prekvapenia strčí hlavu tam, kde nič nevidí a teda tam, kde má
pocit, že mu nič nehrozí - do piesku. Všimnime si - neuteká, neodchádza, len sa
tvári, že na moment jeho existencia pohasla a jeho dôležitosť sa rozptýlila
niekde v priestore...
Neloví, a asi, ak nezdrhne, aj sa nechá uloviť. S hlavou
bez výhľadu a nastrčeným zadkom toho veľa nedokáže. A keď jeho „akože
ohrozenie" „akože prichádzajúce zvonku" pominie, vystrčí a vztýči hlavu a kráča
ďalej v celej svojej nádhere.
Rozprávam sa teraz z mnohými ľuďmi, aj tými, ktorí sú
na kandidátke SDKÚ-DS. A sú na pochybách. Uvažujú, že „ako teraz s tou
kampaňou, keď je situácia taká divná...nevieme, ako to celé bude". A keď vlastne
nikto doteraz ešte reálne nevztýčil hlavu a nepredložil nič viac, ako
teóriu „o neexistencii nebezpečenstva" a „zlých výmysloch predátorov na okolí" -
teda o neexistencii reálneho ohrozenia preferencií SDKÚ-DS nejakým primátom
(pre slabších v biológii - Gorilou), tým sa vlastne vzdáva šance na
víťazstvo pravdy „nad lžou a nenávisťou" (ak budeme tvrdiť, že sme na
strane pravdy a tí druhí sú zástupcovia lži a nenávisti).
Pštros má dlhý krk, ale vždy sa končí hlavou (podľa mnohých
pozorovaní). A tá rozhoduje o tom, čo urobí telo. Ak telo ochabne,
hlava už nezmôže nič. Ale na povzbudenie „tela" treba zapojenie hlavy... Čo s tým
teraz?
Ak náš pštros chce ovplyvňovať dianie okolo (a momentálne o jeho
odhodlaní mám vážne pochybnosti), potrebuje si uvedomiť, že predátori okolo si
ho už porcujú. A ak nechce skončiť v ich hladných krkoch, musí buď
utiecť alebo bojovať.
Čo si vyberie hlava? A čo si vyberie telo?
