Dostalo sa mi teda do hlavy, že s poctivosťou najďalej zájdeš, pravda zvíťazí a iné podobné múdrosti, ktorým aj po tých rokoch stále rozumiem. Vŕta mi však v hlave, čo bolo cieľom Daniela Lipšica, keď dvíhal vlajku kauzy Gorila a zatrúbil do boja proti korupcii tesne pred voľbami. Podľa medializovaných informácií mal (a nielen on) spis k dispozícii už dávno predtým. Teda aspoň o ňom vedel/počul každý politik, ktorý nebol úplne mimo „spoločenského“ diania. Čo bolo tým jeho čistým motívom pre tak razantnú a verejne prezentovanú akciu?
Vôbec nepopieram, že je nemorálne, neetické a asi aj trestné, ak sa veci diali tak, ako sú popísané. A nepopieram moju silnú pochybnosť a pochybnosť mnohých ľudí o tom, čo v spise chýba, čo a kto má ešte stále schované, aby to vytiahol neskôr (viď veľmi zmierlivý tón R.F.), aké mená boli zmenené a čo do spisu bolo, naopak, vpísané. Zvukový záznam neexistuje a šanca na dokázanie akéhokoľvek protiprávneho konania bez zvukového záznamu a po tak dlhom čase (šesť a viac rokov) by bola reálna len v prípade, že by kradli a podplácali amatéri. Jasné ako facka.
V mene vyšších princípov a v mene morálky... Svätá cirkev, silná to morálna autorita v našich končinách (úplne vážne a bez irónie!)po dlhé stáročia, má tiež svoje nepopierateľne tienisté stránky, aj keď sa vždy snažila, aspoň podľa svojich slov, šíriť dobro, vieru a lásku. Napríklad inkvizícia bez dôkazov alebo krížové výpravy spojené so žoldniermi, rabovaním a vymáčané v krvi všetkých, ktorí stáli v ceste, ktoré boli vedené navonok ušľachtilými pohnútkami, a ktoré boli z pohľadu histórie zbytočné. Sväté mesto nebolo uchránené vždy a nastálo. A krajiny, kadiaľ žoldnieri prechádzali, zostávali spustošené. V mene dobra, viery a lásky? V mene pravdy? No, možno neboli úplne zbytočné – niektoré z výprav posilnili postavenie a vplyv cirkvi vo vtedajšej Európe (politické postavenie, ako by sme povedali dnes). Lenže stálo to mnoho životov a zmrzačení obyčajných ľudí, ktorí o to vôbec nestáli a boli v tom celom úplne nevinne.
Dajme dokopy, čo dosiahol DL, v mene vyšších princípov a morálky, vo svojom rýchlom protikorupčnom boji.
1. Doteraz nebolo nič zjavne vyšetrené ani dokázané. Bingo!
2. Má najviac preferenčných hlasov v rámci KDH – o 500 viac ako Ján Figeľ, bývalý eurokomisár a líder KDH. Bingo!
3. KDH má najviac percent voličských hlasov z pravej strany politického spektra – úžasné ... by to bolo, keby sa zas a znovu neustálili na svojich 8-9%. Zisk = 0. Bingo!
4. SaS a SDKÚ-DS sa sotva dostali do parlamentu. Bingo?
5. SMER má takmer ústavnú väčšinu (a s rozdrobenou skupinou Igora Matoviča, praktikami v slovenskej politike a silnými „vrajsponzormi“ ju môže dosiahnuť). Yes!
6. Obyčajní ľudia dosiahli vo voľbách takmer rovnaký výsledok ako KDH...
Neviem si rady s otázkou, či DL vedel presne za čím ide a či domyslel do dôsledkov, čo sa stane alebo bol len taký naivný, do seba zahľadený, idealista bez štipky politickej prezieravosti, ktorý, v konečnom dôsledku, poslúžil niekomu úplne inému. A tým, že je poslancom v parlamente, vôbec neviem, ktorá pravda by bola „lepšia“. Je to geniálny stratég alebo živelne konajúci politik?
A brať momentálne KDH ako lídra? Lídra pravice? Medzi slepými je jednooký kráľom. To už môžeme, s istou dávkou irónie, zakričať pod ich oknami: „Vamos, Igor!“
Nezastávam sa korupčníkov, podvodníkov, zlodejov ani farizejov. Nech idú sedieť, ak majú za ušami. Len mi je akosi ľúto, že Slovensko zčervenelo aj vďaka idealistickému boju (?) založenému na zdrape papiera, ktorého pôvod je v spravodajských hrách. Tak, kto nám tu vlastne vládne?
